Dobrý a zdravý spánok: režim zdravého spánku, poruchy spánku

Tajomstvo zdravého spánku? Spánok vôbec nie je jednoduchá činnosť, ako sa zdá na prvý pohľad. Nejde ani tak o to, v akej polohe zaspávame, ale o to, čo sa deje v našom mozgu. Aj keď navonok to vyzerá, že pri spánku úplne vypneme a odpočívame, v našej hlave sa dejú neuveriteľné veci.

Každá noc začína tzv. synchrónnym (NON-REM) spánkom. V tejto fáze zaspávame a krivka našich mozgových vĺn zo stavu bdelosti sa mení.

Zdravý režim spánku REM

Vlny sa spomaľujú a prehlbujú, spomaľuje sa aj srdcový tep, dýchanie, celkovo sme uvoľnení, skrátka ideálny odpočinok. Ale už za hodinu dôjde k prudkej zmene. Frekvencia mozgových vĺn sa náhle zrýchľuje, mozog je naplno aktívny.

Tomuto spánku sa hovorí paradoxný (REM) spánok. Keby vás niekto v tejto chvíli pozoroval, zistí, že rýchle dýchate, chvejú sa vám viečka, pohybujete rukami, nohami, ale pritom spíte hlbokým spánkom, z ktorého sa len ťažko necháte prebudiť.

V tejto fáze spánku tiež prichádzajú sny. Paradoxný spánok najskôr trvá asi len 10 minút, potom sa zase premení na synchrónny spánok a tento cyklus sa niekoľkokrát za noc opakuje.

Prečo vlastne máme dve fázy spánku?

Príroda to má dokonale premyslené. Zatiaľčo v priebehu synchrónneho spánku dochádza k obnove fyzických síl a funkcií, v priebehu paradoxného spánku sa obnovuje nervový systém a mozgové štruktúry.

Zaujímavé je, že po požití alkoholu nie sme paradoxného spánku takmer vôbec schopní. To je aj dôvod, prečo sa aj po niekoľkých hodinách tvrdého spánku prebúdzame unavení, otrávení a otupení.

Ako dlho trvá zdravý spánok?

Touto otázkou sa často trápime. Zatiaľ čo niekto je čulý po piatich hodinách spánku, iný nedokáže vstať z postele skorej ako po desiatich hodinách spánku. Dĺžka spánku je individuálna a s vekom sa mení.

Ako deti potrebujeme spať veľa (novorodenec spí 20 hodín, trojročné dieťa 12 hodín). Dospelý človek potrebuje minimálne 5 – 7 hodín spánku. Seniori potom spia ešte menej. Okrem veku má na celkovú dobu spánku vplyv ešte náš zdravotný stav, psychické zaťaženie, nálada a vonkajšie prostredie.

Tak napríklad príliš vysoká aj príliš nízka teplota vedie k ospalosti a rovnako tak veľké fyzické zaťaženie, ale aj dlhodobé ničnerobenie. Aj keď je ideálna dĺžka spánku pre každého iná, jedno je isté. Príliš dlhý spánok nie je zdravý. U detí spomaľuje rozumový vývoj a u dospelých vedie k mrzutosti, lenivosti a nepriaznivo sa prejavuje aj na funkciách krvného obehu a žalúdočného traktu. Len pre zaujímavosť, Napoleon spal 4 – 5 hodín, zatiaľ čo Edisonovi stačili 2 – 3 hodiny spánku.

Poruchy spánku

Poruchy spánku môžeme rozdeliť na hypersomniu (ospalosť) a insomniu (nespavosť). Ospalosť chorého prepadáva niekoľkokrát za deň, pričom sa jej nemôže brániť. Zaspáva tak za chôdze, v električke, v práci, skrátka kedykoľvek. Ďaleko rozšírenejšia je však nespavosť.

Podľa posledných odhadov nespavosťou trpí 40% populácie. Títo "pacienti" dlho zaspávajú, v noci sa opakovane budia a ráno majú pocit, že si vôbec neodpočinuli. Nespavosť sa prejavuje problémovým zaspávaním, prerušovaným spánkom, včasným ranným prebúdzaním a pocitom únavy už po prebudení. Spánková hygiena pomáha obmedzovať tieto problémy.